Menu
Martina Strnádová fotka

Môj príbeh

Som akreditovanou terapeutkou Cesty. Bola som obdarená tromi nádhernými deťmi. Od svojich 18 rokov sa zaujímam o alternatívnu medicínu a zdravý životný štýl. Hľadala som radosť, zdravie a kreativitu, ktoré mi v živote veľmi chýbali.No aj napriek diétnym opatreniam, pohybovým aktivitám a veľkej snahe a odhodlaniu sa mi pocit radosti, zdravia a kreativity do života nedarilo pritiahnuť natrvalo. Neustále pochybnosti, zodpovednosť, neúspech, chyby, slabá výdrž, neschopnosť rozhodnúť sa včas a účinne ma neustále, ako šedá smola zväzovali a vracali k môjmu pocitu neschopnosti a obete.

Počas môjho života som nadobudla mnoho negatívnych presvedčení, ktoré oklieštili moje vnímanie sveta na šedú realitu plnú ťaživých povinností, večnej únavy a ťarchy zodpovednosti za seba i ostatných. Život plynul... Niekde tam vnútri som cítila, že to takto nie je správne, keď všetko, čo je pre mňa dôležité, sa musí skloniť, pretože realita, ktorou som žila, nepripúšťala nič než prispôsobenie sa. Jeden sen sa rozplýval za druhým a čokoľvek, čo vyplynulo ako krehká modlitba z môjho vnútra, sa akoby zlým kúzlom drvilo na prach.

A potom vypovedalo moje zdravie, môj spánok a pocit bezpečia sa rozplynuli ako para nad hrncom, keď naše spoločné podnikanie bolo vážne ohrozené a moje vzťahy s blízkymi sa rútili do pekelných hĺbok výčitiek.

Snažila som sa myslieť pozitívne, no realita ma opäť a opäť hádzala späť do bezmocnosti. Vnímala som ľudí okolo seba. Mnohí mali veľa problémov, no zvládali ich s vďačnosťou a úsmevom. A okolnosti okolo nich akoby ich podporovali. No ja som nedokázala cítiť vďačnosť. Cítila som skôr prázdnotu a hnev. A hoci som bola požehnaná rodinou a domovom, pred sebou som nosila šedivú záclonu, cez ktorú som sa z týchto darov často nedokázala tešiť. Navyše som si túto citovú chladnosť vyčítala a môj pocit bezmocnosti len narastal...

Neustále som hľadala cestu ako z toho začarovaného kruhu von. A potom som prečítala knižku Cesta kde sa písalo o sile a efekte starých potlačených emocionálnych zranení na ľudské telo a psychiku ... Dostala som nástroj, ktorý som tak dlho hľadala. Počas procesov cesty som očistila mnoho starých negatívnych presvedčení a naraz, akoby zázrakom, medzi mnou a vonkajším svetom vznikol priestor.

Dráma, ktorá prechádzala našimi životmi, bola a je prítomná i naďalej, no s odstupom už jej moc nie je osudová a ja sa môžem s vďačnosťou, radosťou a láskou venovať tomu, čo naozaj pokladám za dôležité.Mnohé, čo som si pred tým ani nevedela predstaviť, naraz zvládam dobre a s ľahkosťou. Svet získal farby a nové rozmery a stále nanovo ma prekvapuje a prináša mi potešenie zo života. Každý deň objavujem nové možnosti, myšlienky a plány, na ktoré som sa v minulosti neodvážila ani pomyslieť. V mojej pocitovej škále sa objavila pokora a vďačnosť a s nimi prišla tak vzácna sebadisciplína. Stále sa stretám s novými čriepkami mojej potlačenej minulosti. No aj tieto staré negatívne pocity a presvedčenia sa menia na poslov slobody ... Získala som kontakt s vnútornou pravdou, vďaka ktorej sa rozhoduje a koná omnoho prirodzenejšie a ľahšie... Pozitívne myslenie a vytváranie vízií do budúcna sú pre mňa teraz prirodzené ako dýchanie. A keď to tak nie je, viem že je čas urobiť si malú inventúru.

Kontakt

Slovensko

Česká Republika